Nasledovať Božieho Baránka
Milí moji veriaci! Dvaja profesori diskutovali o vznešených a múdrych myšlienkach. Medzitým jeden z nich povedal: „Erik mi tvrdil, že patrí k tvojím študentom.“ Druhý profesor mu však oponoval: „Erik síce moje prednášky navštevuje, ale mojím študentom nie je.“
Prečo taká odpoveď? Erik síce bol fyzicky prítomný v aule na prednáške a jeho podpis nechýbal na prezenčnej listine. Ale z jeho celkového postoja bolo jasne vidno, že o štúdium nemá skutočný záujem. Nezapája sa do diskusie, má zasnený pohľad, nič ho nevyruší a žije si vo svojom svete.
Platí to tak v našej dobe, ako aj v Ježišovej: „Je mnoho vzdialených obdivovateľov, ale málo skutočných učeníkov.“
Dnešné evanjelium nám predstavuje pravých učeníkov. Úprimne hľadajúcich a pokorne nasledujúcich. Boli to Ondrej a Ján a patrili medzi učeníkov Jána Krstiteľa.
Keď kráča Ježiš okolo, Ján Krstiteľ na neho ukáže: Hľa, Boží Baránok. Slová „Boží Baránok“ museli Židov vyrušiť. Baránok totiž zohral dôležitú úlohu pri vyslobodení Izraelitov z Egypta. Anjel skazy zabíjal počas desiatej rany všetko prvorodené. Aby boli Izraeliti od tejto skazy uchránení, mali zabiť baránka a jeho krvou natrieť veraje a prah dverí. Domy, ktoré boli takto označené, boli uchránené od smrti. Pre Židov tak bol baránok symbolom záchrany od nešťastia, smrti.
A práve Kristus – Boží Baránok – je ten, ktorý sníma hriechy sveta. On ich nielen berie na seba, ale ich aj odstraňuje. On prekonáva tú priepasť hriechu, ktorá je medzi človekom a nebeským Otcom. Ten, ktorý zachraňuje človeka od večnej smrti.
Ján Krstiteľ teda ukazuje na Krista a tým vzbudzuje pozornosť u dvoch svojich učeníkov – Ondreja a Jána. Tí sa rozhodnú vykročiť za Ježišom. Akoby nenápadne sa vydajú za ním. Možno sa im v mysliach vynára otázka: Kto to vlastne je ten Boží Baránok? Ale nenájdu odvahu začať dialóg ako prví. Vo chvíli, keď oni zaváhajú, Ježiš ich predbehne otázkou: Čo hľadáte? A možno zaskočení, prekvapení, sa nezmôžu na nič iné, len tiež na otázku: Učiteľ, kde bývaš? A tu prichádza pozvanie od Ježiša: Poďte a uvidíte.
To kde bývaš neznamená konkrétne miesto, ani adresu bydliska. Skôr to znamená: Aký spôsob, štýl života žiješ? Akých ľudí máš okolo seba? Aké vzťahy prežívaš? Ako premýšľaš? Aké sú tvoje hodnoty a priority? Čomu dávaš prednosť a čím pohŕdaš? Čo ťa trápi a čo teší? Aký máš vzťah k Bohu? Ako s ním komunikuješ?
A toto všetko sa nedá pochopiť kdesi uprostred cesty, v ruchu a zhone bežného dňa. A tak prichádzajú do Ježišovho domu a zostávajú s ním celý deň. A pozorujú Ježiša, počúvajú ho, pýtajú sa, nadchýnajú sa pre jeho slovo. Poznajú ho takpovediac zblízka. Doteraz tak nikoho nepočuli hovoriť. Ježiš im odkrýva to, čo bolo doteraz pre nich skryté. Majú osobnú skúsenosť s Ježišom. Vytvoria s ním osobné puto. A nakoniec uveria. Uveria, že On je Mesiáš.
Je zrejmé, že prvé stretnutie s Ježišom sa ich silno dotklo, oslovilo a nezostáva bez odozvy.
1. Ondrej to ide zvestovať svojmu bratovi Šimonovi a privedie ho k Ježišovi.
2. Ondrej privedie k Ježišovi chlapca s piatimi chlebami a dvoma rybami a Ježiš zázračne nasýti hladujúci zástup.
3. Ondrej privedie Grékov k Ježišovi, ktorí ho chcú vidieť.
A apoštol Ján, keď píše ako 90-ročný starec evanjelium, nezabudne o tej udalosti poznamenať: A boli štyri hodiny popoludní. Celý život si na túto udalosť podrobne pamätá.
Bratia a sestry! V tejto chvíli si predstavme každý sám seba v pozícii tých dvoch učeníkov Ondreja a Jána. Pán Ježiš kladie aj nám tú istú otázku: Čo alebo koho hľadáte?
Touto otázkou Pán oslovuje najmä moje srdce. On mi chce pomôcť, aby som si urobil poriadok vo svojom živote. Aby som sa pýtal, či Boh je naozaj skutočným Pánom môjho života? Alebo mám aj nejakých iných bôžikov, ktorým sa klaniam? Ktorí určujú moje myslenie, slová, skutky?
V mojich vzťahoch, rozhodnutiach, či sebazapreniach mi ide o Ježiša alebo o seba samého? Aby som si veľmi ľahko nezmýlil lásku so sebectvom, svoje záujmy s Ježišovými záujmami, moje myslenie s jeho myslením. Preto mám každý deň viac Ježiša poznávať, milovať a nasledovať!
Aké je dôležité neustále:
1. Posilňovať môj vzťah k Ježišovi.
2. Spoznávať ho, kým je pre mňa osobne.
3. Oživovať svoje rozhodnutie – vždy a vo všetkom hľadať Ježiša.
Ktosi raz povedal: Boh sa nikdy neukáže tak, aby sme ho mohli prestať hľadať, ale nikdy sa neskryje tak, žeby sme ho nemohli v plnosti nájsť.
Denne môžem prosiť: Ježišu, len v láske k Tebe mi nikdy nedaj zovšednieť. Keby bola moja láska k tebe akokoľvek maličká, prosím, len nikdy nedopusť, aby bola falošná. (P. Šuppa)
Kiež by som vedel na Ježišovu otázku z evanjelia – Čo (koho) hľadáte? – v každej chvíli svojho života odpovedať: „JEŽIŠU, hľadám Teba.“
Pred Ježišovou otázkou nemožno uniknúť, ani odkladať svoju odpoveď.
Ak by som sa pre Ježiša nerozhodol, okrádam sa o pravdivý, plný a krásny život.
Nerozhodnúť sa pre Krista, znamená nerozhodnúť sa pre pravdu života, ktorej prišiel vydať svedectvo.
Nerozhodnúť sa pre Krista, znamená nerozhodnúť sa pre lásku, ktorá dáva zmysel môjmu životu.
Nerozhodnúť sa pre Krista, znamená nerozhodnúť sa pre spravodlivosť, ktorej najkrajšou tvárou je milosrdenstvo.
Nerozhodnúť sa pre Krista, znamená nerozhodnúť sa pre večný život, ktorý nám Ježiš pripravil, aby sme boli tam, kde je On.
Nerozhodnúť sa pre Krista, znamená nerozhodnúť sa pre Božie veci, ale iba ľudské, ktoré sú často povrchné, nestále a škodlivé.
Naopak, rozhodnúť sa pre Krista znamená víťaziť. Kvôli nemu sa oplatí všetko zanechať. A jemu podobným sa stávam nie vlastnou schopnosťou, ale jeho milosťou. Preto môžem so sv. Pavlom povedať: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. (Flp 4,13)
Pri kanonizačnej sv. omši pápeža Pavla VI. (14.10.2018) Sv. Otec František povedal aj tieto slová:
Aj tebe Ježiš hovorí: „Príď, nasleduj ma!“ Príď: nezostaň stáť, lebo na to, aby si bol Ježišov, nestačí nerobiť nič zlé. Nasleduj ma: nekráčaj za Ježišom iba vtedy, keď sa ti to hodí, ale snaž sa o to každý deň; neuspokoj sa s dodržiavaním prikázaní, s dávaním trocha almužny a s odriekaním nejakej modlitby: nachádzaj v ňom Boha, ktorý ťa neustále miluje, zmysel tvojho života, silu darovať seba.
… Ježiš je radikálny. On dáva všetko a aj žiada všetko: dáva lásku, ktorá je totálna a žiada srdce, ktoré je nerozdelené. Aj dnes sa nám dáva ako živý Chlieb; môžeme mu my vrátiť omrvinky? Tomu, ktorý sa stal naším služobníkom, až tak, že išiel kvôli nám až na kríž, nemôžeme odpovedať iba dodržiavaním akéhosi predpisu. Tomu, ktorý nám ponúka večný život, nemôžeme venovať len nejaký zlomok času. Ježiš sa neuspokojí s nejakými „percentami lásky“: nemôžeme ho milovať na dvadsať, päťdesiat či šesťdesiat percent. Buď všetko, alebo nič.
Boh nás chce celých pre seba, sme na jeho obraz stvorení, patríme mu neodvolateľne.
Človek sa môže stať nepriateľom Boha, ale Boh sa nikdy nestane nepriateľom človeka.
Človek môže zabudnúť na Boha, ale Boh nikdy nezabudne na človeka.
Človek sa môže vzdialiť od Boha, ale Boh sa nikdy nevzdiali od človeka.
Prečo? Lebo pre Boha som dôležitý. Lebo Bohu na mne záleží.
Jeden zo žiakov sedel dlhé hodiny v tieni stromu ponorený v hlbokom zamyslení. Nakoniec prišiel k nemu majster a opýtal sa, aké starosti ťažia jeho srdce, keď sa tak utiahol do ústrania. „Premýšľam, ako by som mal viesť pravý život a nemusel preto ísť do kláštora, aby som odolával nebezpečenstvám tohto sveta“, odpovedal žiak. „Pozri sa na ten čln na jazere“, povedal majster. „Čln musí byť vo vode, ale voda nesmie byť v člne. Kto si vytýčil ako cieľ Boha, smie žiť vo svete, ale svet nesmie žiť v ňom.“
Bratia a sestry! Žijeme vo svete, ale nenechajme sa ohúriť, presvedčiť, či zmanipulovať duchom sveta. Prijímajme Ducha Božieho, ktorý nás osvecuje svetlom viery, nádeje a lásky. Ak nám v dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí Poďte a uvidíte, tak každému z nás dáva poznať, akou láskou sme milovaní, akou krvou sme vykúpení a akým Duchom sme obdarovaní. Nech je náš život neustálym hľadaním a nachádzaním Krista. Aby sme mohli o ňom vyhlásiť a svedčiť spolu so sv. Teréziou z Kalkaty: „On sám je cesta, po ktorej sa vyplatí vykročiť, je svetlo, ktoré sa vyplatí zapáliť, je život, ktorý stojí za to, aby sme ho žili, a je láska, ktorou sa vyplatí milovať.“
Vyprosujem Vám požehnanú nedeľu.
Zostávam s Vami spojený v modlitbách. otec duchovný
Bonus na záver: Spoznať Ježiša
Ruský filozof Solovjev bol hosťom vo veľkom kláštore. Keď sa jeho rozhovor na izbe u učeného mnícha pretiahol do neskorej noci a potom nevedel nájsť dvere svojej cely, pretože na chodbe bola tma a nechcel nikoho vyrušiť zo spánku a nevedel sa ani vrátiť do cely učeného mnícha, tak celú noc chodil tíško po chodbe a modlil sa, až konečne prvý záblesk rannej zory mu umožnil nájsť číslo svojich dverí, a pomyslel si takto: „Stokrát som vo tme prešiel okolo týchto dverí a nespoznal som ich.“
Ako je to so mnou? Koľkokrát aj ja prechádzam okolo Ježiša. Spoznávam ho?