21. deň

Ak sa aj následkom slabej ľudskej prirodzenosti kvôli ťažkému hriechu stratil Boží život, práve Vianoce musia znamenať návrat k milosti prostredníctvom dôslednej, kajúcej sviatostnej spovede s predsavzatím polepšiť sa. Ježiš prichádza aj odpúšťať; osobné stretnutie s Kristom sa stáva konverziou, novým narodením, plným prijatím zodpovednosti človeka a kresťana.

(Ján Pavol II, Homília 18. decembra 1979)

20. deň

Je zrejmé, že Cirkev prežívajúca nový Advent, Cirkev, ktorá sa stále pripravuje na nový príchod Pána, musí byť Cirkvou Eucharistie a pokánia. Iba s týmto duchovným profilom svojej životnosti a svojej činnosti je Cirkvou plniacou Božie poslanie, je Cirkvou misionárskou…

(Encyklika Redemptor hominis, 20)

19. deň

Advent musí byť – ako príprava na veľkú slávnosť Vtelenia – spojená s očisťovaním. Kiež by sa obnovila prax skutočného pokánia: ak má byť naša radosť z Pánovej blízkosti autentická, musíme si očistiť srdcia. Naša súčasná radosť pramení z poctivého plnenia každodenných povinností, a tiež zo sviatostného očistenia a rozhrešenia hriechov, čo ťažia našu dušu.

(Homília, 16 decembra 1979)

18. deň

Kristov ľudský rodokmeň vrcholí tajomstvom Vtelenia. V tomto tajomstve človek nachádza nielen Boha, ktorý je najväčší pretože sa stal najmenším, ktorý je odlišný a stal sa nám podobný, ktorý je bezhraničný a stal sa tak blízkym… V tajomstve vtelenia človek súčasne znovu objavuje seba: pravda o človeku je vpísaná do tajomstva Vtelenia nemenej, ako pravda o Bohu.

(Ján Pavol II, Homília 18. decembra 1981)

17. deň

V dieťati je čosi, čo nesmie chýbať človeku snažiacemu sa vojsť do Božieho kráľovstva. Do neba smerujú iba ľudia jednoduchí ako deti, plní ako ony dôverčivej odovzdanosti, plní dobrotivosti a čistoty. Iba títo dokážu v Bohu znovu nájsť Otca a vtedy sa vďaka Ježišovi stať tiež Božími deťmi.

(Ján Pavol II, List deťom v Roku rodiny)

16. deň

Človeku, ktorý povznesený nad každodenné záležitosti hľadá spoločenstvo s Bohom, Advent a najmä Vianoce pripomínaju: to Boh bol iniciatívny prichádzajúc človeku v ústrety.  Stal sa dieťaťom a prijal našu prirodzenosť: tým navždy ustanovil svoju zmluvu s celým ľudstvom.

(Ján Pavol II, Generálna audiencia 17. decembra 2003)

15. deň

“Pripravte cestu Pánovi”. Toto posolstvo je aktuálne – vždy a pre všetkých. Všetci totiž žijeme v dimenzii Adventu Boha, náš život je jedna sústavná “príprava”

(Ján Pavol II, Homília 4. decembra 1983)

14. deň

Skutočnosť, že koniec liturgického roka ústi do začiatku Adventného obdobia  naznačuje, že “doba spásy” je nejako prepojená s “koncom časov”. Zostáva vždy platné najvlastnejšie posolstvo Adventu: Pán je blízko!

(Ján Pavol II, Homília 15. decembra 1996)

13. deň

Advent udržuje pri živote naše očakávanie Krista, ktorý nás príde navštíviť ako náš Spasiteľ, ktorý naplno uskutočňuje svoje Kráľovstvo spravodlivosti a pokoja. Každoročná pripomienka narodenia Mesiáša v Betleheme obnovuje v srdciach veriacich istotu, že Boh je verný vo svojich prisľúbeniach.

(Ján Pavol II, Generálna audiencia 17. decembra 2003)

12. deň

Boh Jána Krstiteľa už “v lone jeho matky” povolal stať sa “hlasom volajúcim na púšti” a tak pripraviť cestu Božiemu Synovi. Podobne položil Boh svoju ruku aj na každého z nás; pre každého z nás má osobitné povolanie, každému z nás zveruje úlohu pripravenú ním pre nás.

(Ján Pavol II, Príhovor 24. júna 1988)