Zašpiňme si ruky v skutkoch lásky

Milí moji veriaci!

V jednom časopise bola položená otázka: „Čo odlišuje katolíka od neveriaceho človeka?“ Odpoveď znela: „Musí sa každý deň modliť, v piatok sa postiť, nedeľu chodiť do kostola, spovedať sa…“

Je zvláštne a prekvapujúce zároveň, že tam nebola ani zmienka o tom najdôležitejšom, čo robí katolíka nielen vyznávačom, ale najmä nasledovateľom Ježiša Krista – o láske.

Ježiš v dnešnom evanjeliu na otázku zákonníka ohľadom prikázania jasne odpovedá, že na prvom mieste je prikázanie lásky.

Dokonalá láska sa viditeľne zjavila na Golgote. Tam Ježiš potvrdil, že z lásky k Otcovi sa nechal pribiť na kríž a z lásky k nám ľuďom vylial svoju krv. To vyjadruje aj symbolika kríža, ktorý má dve brvná – zvislé (láska k Bohu) a vodorovné (láska k blížnemu).

Katechizmus Katolíckej cirkvi o tejto božskej čnosti uvádza: „Láskou milujeme Boha nadovšetko a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých. Láska je „zväzkom dokonalosti“ (Kol 3,14) a formou (vnútornou náplňou) všetkých čností.“ (KKC 1844)

Láska je teda iba jedna, ale prejavuje sa dvojakým spôsobom: k Bohu a k človeku.

Boh je ten, ktorý miluje ako prvý. On je iniciatívny v láske. Naša láska k nemu je iba odpoveďou na túto jeho lásku – nekonečnú a milosrdnú.

Láska k Bohu sa viditeľne prejavuje cez blížneho. Cez skutky lásky k človeku, ktorý má tvár Boha. Apoštol Ján nám to pripomína: „Ak niekto povie: “Milujem Boha,” a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“ (1Jn 4, 20-21)

Sv. Augustín píše: „Keď miluješ blížneho a keď sa o neho staráš, kráčaš po ceste. A kde smeruješ, ak nie k Bohu? K Pánovi sme ešte neprišli, ale blížneho máme pri sebe. Znášaj teda toho, s ktorým kráčaš, aby si došiel k tomu, s kým túžiš zostať naveky.“

Bratia a sestry! Práve v týchto časoch pandémie a hygienických opatrení (najmä zákaz vychádzania), kedy sme častejšie doma so svojimi blížnymi, máme ešte viac príležitostí byť im k dispozícii v trpezlivosti, ohľaduplnosti, tolerancii, ale najmä v službe lásky.

Ježiš nám v rozlúčkovej reči pri Poslednej večeri zanecháva jasný odkaz: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13,34)

To, čo je veľmi nebezpečné aj v tejto dobe, je ľahostajnosť. Nebuďme ľahostajní k potrebám iných, veď pred Bohom máme za nich zodpovednosť. Sú to naši bratia a sestry vo viere. Pápež František nám pripomína, že aj ľahostajnosť je neláska, keď cituje vyjadrenie sv. Alberta Hurtada: „Nekonať zlo je dobré, ale nekonať dobro je zlé“. Skutočná láska „musí prinášať a konať dobro (…), zašpiniť si ruky v skutkoch lásky“.

Tak si vyhrňme rukávy…

Snažme sa byť aktívni, nehľaďme iba na svoje záujmy, ale aj na potreby svojich blížnych, zvlášť starých a chorých (pomoc s nákupom, s donáškou liekov…) Boh nám dal oči, aby sme videli ich potreby, dal nám ruky, aby sme im poslúžili a dal nám najmä srdce, aby sme ich milovali. Máme dostatok možností ako prejaviť lásku aj duchovne. Telefonát, SMS, či mail môže vyjadrovať našu ochotu byť nablízku tým, ktorí sú izolovaní v karanténe, či žijú osamote. Službou lásky môže byť aj naše povzbudenie a uistenie o našej modlitbe za nich.

Bratia a sestry, Boh nám nedáva iba príkazy, ale aj schopnosť a silu ich uskutočniť. Nezabúdajme na to. Iba s jeho pomocou to dokážeme. Prosme Pána na príhovor Ružencovej Matky Božej, aby sme to zvládli a s láskou robili všetko na jeho väčšiu česť a slávu.

Vyprosujem Vám požehnanú nedeľu.

Zostávam Vami spojený v modlitbách a pri sv. omšiach. otec duchovný

A ešte tip na záver:

Jedna manželka rozpráva príbeh zo života: „Manžel mi daroval na začiatku manželstva dvojramenný strieborný svietnik s dvoma hrubými sviecami. A povedal, že keď budeme niekedy na seba nahnevaní, potom ten, kto by chcel ukončiť spor, zapáli jednu zo sviec. Nezáleží na tom, či v tom momente má pravdu, alebo nie. Keď ten druhý túži po zmierení, zapáli druhú sviecu. Tým dá jasnú odpoveď, že jeho srdce túži po tom istom. Až keď budú obidve sviece horieť, vtedy bude v rodine nastolený pokoj. Počas nášho 12-ročného manželstva som spoznala, aký užitočný dar som od manžela dostala. A som mu až doteraz za to veľmi vďačná.“

Milí manželia, čo vy na to? Skúsite to? Veď na začiatok stačia iba dve sviečky… Opravujem. Na začiatok…..iba dve milujúce srdcia.

Rímskokatolícka farnosť Obetovania Panny Márie
Sv. omše naživo
Pripomienky