Svätosť ako povolanie každého kresťana
Milí moji veriaci!
Istý kráľ pozval na hrad svojich poddaných a pripravil pre nich veľkolepú slávnosť. Jedinou podmienkou zúčastniť sa na hostine bolo priniesť vodu, nakoľko studňa na hrade vyschla. Už od rána bolo vidieť, ako sa celé zástupy ľudí hrnuli na hrad. Niektorí niesli vodu v hrnčeku, iní v džbáne, ba niektorí ju dokonca viezli na voze v drevenom sude. Aké veľké prekvapenie zažili prítomní na konci slávnosti, keď kráľ rozkázal každému naložiť toľko mincí peňazí, koľko vojde do nádoby, v ktorej priniesol vodu. Každý bol odmenený spravodlivo. Vtedy mnohí ľutovali, že neboli štedrí.
Dnes, keď slávime sviatok Všetkých svätých, uvažujeme nad tými, ktorí počas svojho života boli mimoriadne štedrí na lásku k Bohu a ľuďom. Preto boli aj štedro odmenení – večnou slávou. Dnes ich spomína aj Kniha Zjavenia: „…veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov.“ (Zj 7,9)
Kto sú teda svätí? Nespočítateľné množstvo mužov a žien, detí i starcov, ktorí vynikali úprimnou láskou k Bohu, zomreli v posväcujúcej milosti a prežívajú večnú blaženosť v nebi. Tvoria oslávenú cirkev. Orodujú za nás v nebi u Nebeského Otca, aby sme žili ako Božie deti. Učíme sa od nich nasledovať Ježiša Krista. Ich skutky lásky sú akoby životom napísané evanjelium, z ktorého možno spoznávať samého Ježiša Krista.
Boli to bežní ľudia ako my, každý vo svojej dobe, z mäsa a kostí. Tiež sa vyrovnávali so svojimi chorobami, ťažkosťami, niesli si svoje životné kríže. Nenarodili sa svätými, ale počas života sa takými stali. Uvedomovali si svoju ľudskú slabosť a tiež zápasili s pokušeniami. Neznamená to, že nikdy nepadli, ale po páde vstali, mnohí z nich radikálne zmenili svoj život (prešli osobným obrátením) a oddali sa jedine Bohu. Išli neomylne za Kristom, pre neho obetovali všetko. S vďačnosťou dnes pozeráme na tých, ktorí nám jasne sprítomňujú nášho Pána. Pomáhajú nám vidieť lásku neviditeľného Boha, ktorý chce byť viditeľný v našich bratoch a sestrách.
Svätí nie sú len kanonizovaní, teda Cirkvou oficiálne vyhlásení za svätých. Ale aj tí, ktorí žili v tichosti života. Prostredie, v ktorom žili, vtedy ani netušilo, že budú medzi svätými v nebi, ale na ich živote bolo cítiť, že žijú z viery, nádeje a lásky. Sú to veľkí hrdinovia malých všedných dní v domácnostiach, ale aj na galejách, v továrňach, na poliach, ihriskách, či vo väzniciach.
Bratia a sestry! Svätosť nie je jeden z možných štýlov života, ale povolanie pre všetkých kresťanov. Povolanie od toho, kto je sám svätý a kto od nás svätosť požaduje: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2) Svätosť nepatrí iba za múry stredovekého kláštora, je nadčasovou hodnotou. Mnohí sa myšlienke vlastnej svätosti urputne bránia. Tu však neobstoja výhovorky, že svätosť je pre tých ostatných – dokonalejších, nábožnejších…
Projekt svätosti máme dnes predstavený Ježišom v blahoslavenstvách (Ježišova horská reč). Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia, životný program pre každého človeka. Vyjadruje to aj pápež František: „Blahoslavenstvá obsahujú „preukaz totožnosti“ kresťana – sú naším preukazom totožnosti – pretože načrtávajú tvár samotného Ježiša, jeho štýl života. (Blahoslavený) je to osoba, ktorá je v stave milosti, ktorá napreduje v Božej milosti a ktorá napreduje na Božej ceste: trpezlivosť, chudoba, služba druhým, útecha… Tí, čo napredujú v týchto veciach, sú šťastní a budú blahoslavení. “
Svätosť preto nie je niečo vzdialené a nedosiahnuteľné. Boh chce aj naše posvätenie. Sv. Pavol nám pripomína, že Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. (Por. Ef 1,4)
Svätosť vlastne znamená robiť jednoduché veci s veľkou láskou. S pokojom v srdci každý deň umývať tie isté nádoby, ošetrovať toho istého človeka, prať a žehliť tie isté veci, znášať tú istú nepríjemnú osobu, chodievať po tých istých schodoch, odpúšťať druhému tú istú chybu, začínať odznovu tú istú modlitbu…
Sv. František Saleský bol známy svojou zbožnosťou, láskavosťou, humorom i ľudským prístupom k životu. Preto mnohí chodievali za ním a prosili si radu do života. Raz za svätcom prišla istá rehoľná sestra. S veľkým hrmotom otvorila dvere, ráznym krokom vkročila do svätcovej kancelárie a nástojčivo prehovorila: „Otče, poraďte mi, ako sa stať svätou!“ Svätý biskup sa na ňu láskavo pozrel a milo jej odpovedal: „Drahá sestra, svätosť sa začína tichým zatváraním dverí.“
Áno, veľké veci sa začínajú od úplných maličkostí. Boh chce v nás stavať nadprirodzené na tom prirodzenom, jednoduchom. To duchovné na tom ľudskom. Ktosi múdry raz povedal, že jedna kvapka svätosti je viac ako oceán geniálnosti.
Hans Urs Baltazar, švajčiarsky teológ a kardinál, napísal: „Ježišovo slovo, aj každý čin, to je zázrak, to je oheň na tejto zemi. To nie je oheň spravodlivosti, ale oheň služby a lásky. Pánovi svätí sú tu na to, aby tento oheň udržiavali a nenechali ho vyhasnúť.“
Bratia a sestry! Toto je naše povolanie k svätosti: oheň služby a lásky. A osobitne v tejto neľahkej pandemickej dobe, ktorú práve prežívame. Každý deň nám Boh niečo ponúka, dôležité je, aby sme to neprehliadli. Otvorme svoje oči, ale najmä srdce. Odhodlajme sa na to a prosme Pána, aby predchádzal naše konanie svojím vnuknutím a sprevádzal ho svojou pomocou.
Modlime sa slovami, ktoré v roku 2004 vyslovil sv. Ján Pavol II.: „Radujme sa všetci v Pánovi z dnešnej slávnosti Všetkých svätých. Putujúca cirkev na zemi dvíha svoj pohľad k nebu a v radosti sa pripája k zboru tých, čo Boh priviedol do svojej slávy. Toto je spoločenstvo svätých! Nech Panna Mária, Kráľovná všetkých svätých, nám pomáha verne nasledovať Krista, aby sme dosiahli slávu neba.“
Vyprosujem Vám požehnanú nedeľu.
Zostávam Vami spojený v modlitbách a pri sv. omšiach.
otec duchovný
A ešte konkrétne svedectvo našich čias:
Blahoslavený Carlo Acutis
Carlo sa narodil 3. mája 1991 v Londýne, kde jeho rodičia odišli za prácou. Neskôr sa vrátili do Milána. Carlo sa rád modlieval ruženec, týždenne sa spovedal a pred každou sv. omšou sa modlieval pred bohostánkom. Stredobodom Carlovho života sa stala Eucharistia, ktorú nazval svojou diaľnicou do neba. Okrem toho mal rád programovanie, filmový strih či tvorbu internetových stránok. A práve prostredníctvom svojich počítačových schopností sa snažil nájsť nové spôsoby, ako pomôcť druhým posilniť ich vieru.
Po návšteve miesta eucharistického zázraku v Rimini sa rozhodol, že pripraví výstavu o všetkých takýchto zázrakoch. Ako 11-ročný tak Carlo začal vyhľadávať a katalogizovať viac ako 136 eucharistických zázrakov potvrdených Cirkvou. Získané materiály zverejnil na vlastnej internetovej stránke a neskôr pomohol vytvoriť výstavu schválenú Vatikánom, ktorá obišla celý svet.
„Hľadal ,dôkazy‘ svojej viery a chcel ich ponúknuť aj svojim rovesníkom, aby i oni spoznali dôvod, prečo sa oplatí veriť,“ zhodnotil Carlovo úsilie kardinál Angelo Scola, bývalý milánsky arcibiskup.
Carlo bol napriek mladému veku veľkým povzbudením nielen pre svojich rovesníkov. Jeden z jeho najznámejších citátov znie: „Všetci ľudia sa rodia ako originály, niektorí však zomierajú ako fotokópie.“ Aby sme neboli takýmito „fotokópiami“, Carlo radil, aby sa kompasom v našom živote stalo Božie slovo, ktorým sa máme neustále riadiť.
V jeho evanjelizačnej službe ho nezastavila ani leukémia. Krátko pred smrťou obetoval svoje utrpenie za pápeža Benedikta XVI. a Cirkev. Zomrel 12. októbra 2006 a vyhlásený za blahoslaveného bol 10.10.2020 v Assisi. (zdroj: KN 2019 a internet)
Blahoslavený Carlo Acutis, oroduj za nás!
Z jeho myšlienok:
„Byť stále zjednotený s Ježišom – to je môj životný program!“
„Posväcovanie nie je proces, pri ktorom sa niečo pridáva, ale naopak – uberá. Menej ‚ja‘, aby som nechal miesto pre Boha.“
„Skutočný učeník Ježiša Krista je ten, kto sa ho snaží v každej situácii napodobniť a konať Božiu vôľu.“
„Smútok je pohľad obrátený na seba, šťastie je pohľad obrátený na Boha.“
„Boh napísal pre každého jedného z nás jedinečný a neopakovateľný príbeh, ale nechal na našu slobodu, aby sme k nemu dopísali záver.“
„Láska, ktorú má Panna Máriu ku každému z nás, mi dáva veľkú nádej.“
„Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní.“
„Svätým môžeš byť aj ty. Je potrebné po tom túžiť z celého srdca. Ak po tom ešte netúžiš, treba o to s vytrvalosťou prosiť Pána.“