História farnosti

História obce by nebola úplná bez vykreslenia peripetií náboženského života obyvateľov obce v priebehu uplynulých storočí. Prvý, historickými prameňmi doložený kostol stál v Kobylách už okolo roku 1325, bol murovaný a zasvätený Panne Márii. Nepriamo možno dokázať, že už vtedy v Kobylách existovala aj farnosť, a to naprek tomu, že v pápežskom desiatkovom registri z rokov 1330 – 1332 ju nie je možné identifikovať.Tunajší farári boli v 15. storočí členmi bratstva farárov z okolia Bardejova. V prvej polovici 16. storočia výrazne zasiahol do náboženských pomerov v obci nástup reformácie. Kobyly boli v tom čase poddanskou obcou Bardejova a tam, v nemeckom prostredí, sa nové učenie Martina Luthera presadilo už v dvadsiatych rokoch 16. storočia. V duchu vtedy platnej zásady: “Cuius regio, eius religio” /Čie územie, toho náboženstvo/, musela obec v otázke vierovyznania nasledovať svojho feudálneho pána.V Kobylách bola zriadená evanjelická farnosť, ktorá podliehala pod cirkevný dozor farára mesta Bardejova. Ten svoju právomoc vykonával najmä prostredníctvom vizitácií.Koncom 16. storočia pôsobil v obci ako slovenský kazateľ Matúš Příhoda z Krapkovic v Hornom Sliezsku. V roku 1600 odišiel z Kobýl do Bardejova, kde účinkoval až do svojej smrti v apríli 1615. Ďalším podľa mena známym slovenským kazateľom, ktorý prešiel z Kobýl do Bardejova, bol v roku 1710 Ján Crudi.Obdobie bezprostredne po porážke Rákociho povstania /1711/ bolo v celom Uhorsku v znamení víťazného nástupu protireformácie. Zápas medzi reformáciou a protireformáciou bol už vtedy rozhodnutý aj v Bardejove, kostol sv. Egídia prešiel definitívne do rúk katolíkov.Jednou z posledných bášt evanjelikov v bardejovskom okolí zostali Kobyly. V historickej literatúre sa dokonca uvádza, že 4. júna 1713 sa v obci uskutočnila synoda evanjelickej církvi, ktorá rokovala o aktuálnej náboženskej situácii. Zápisnica z nej je údajne uložená v archíve zemplínsko – šarišského seniorátu.Podža zachovanej tradície posledný evanjelický farár odišiel z Kobýl do Hažlína.Zmenu vierovyznania obyvatežov obce urýchlil aj fakt, že Kobyly prešli do feudálnej držby katolíckej rodiny Klobušických.Viacerí jej príslušníci v tom čase zastávali vysoké cirkevné úrady a všemožne sa snažili rozširovať katolícku vieru medzi svojimi poddanými. Napr. František Klobušický, ktorý bol v rokoch 1751 – 1760 kaločským arcibiskupom, dal na vlastné náklady postaviť filiálny kostol kobylskej farnosti v Kľušove. Z katolíckych kňazov, ktorí pôsobili v Kobylách v 18. storočí, treba spomenúť najmä Jozefa Kmetha. Pochádzal z poddanskej rodiny zo Smoleníc na západnom Slovensku a správcom fary v Kobylách sa stal v roku 1739. Od roku 1795 bol členom Slovenského učeného tovarišstva – prvej celoslovenskej kultúrnej ustanovizne, ktorej hlavným cieľom bolo šíriť osvetu medzi ľudom vydávaním kníh v bernolákovskej slovenčine. Od 15. storočia účinkovali na fare v Kobylách títo kňazi:

Prvá zmienka o kostole v Kobylách je z roku 1325, ktorý bol murovaný a zasvätený Panne Márii. Obvodové múry boli z kameňa, ktorý bol málo vhodný na stavbu, steny boli vlhké a málo odolné. V roku 1886 bol postavený nový kostol s čiastočným použitím obvodového muriva starého kostola z roku 1499, ktorý bol po roku 1718 barokovo prestavaný. Tento kostol je postavený v neogotickom štýle. Bola to jednoloďová stavba s polkruhovým barokovým uzáverom a západnou veľou, situovanou do pseudogotického štítového priečelia, na ktorom je slepá trpasličia galéria. Kostol mal tri oltáre. Hlavný oltár “Obetovanie Panny Márie” v slohu barokovom. Tento oltár je v kostole po dôkladnej rekonštrukcii aj dnes. Ďalšie bočné oltáre boli “Sv. Peter a Pavol”, ktoré zhotovil K. Švestka a pochádza z čias stavby kostola a oltár “Nanebovstúpenie Pána”. V kostole bol umiestnený organ medzi organistami známy ako “kvičák”.

Kostol bol pokrytý plechom, povala bola z dosák omietnutá maltou. V kostole na severnej strane na stene neďaleko chóru bol obraz podobný freske so sochou Pána Ježiša modliaceho sa v Getsemahskej záhrade, ktorý však bol od vlhkosti silňo poškodený. Kostolná veža na základe veľkého poškodenia bola 22.augusta 1933 zbúraná. Nová veža bola postavená už 10.septembra 1933. Táto stavba si vyžiadala sumu 11 tisíc Kčs. Nová veža bola vysoká asi 18m a 1-2m boli hrubé múry. Pred zbúraním bola veža naklonená smerom na školu viac ako 63cm, ktorá bola podopretá 4 silnými piliermi, ktoré však pre veľký tlak veže boli značne poškodené. Z dôvodu novej výstavby veže bola postavená zvonica. Táto bola zhotovená z dreva na severnej strane kostolného dvora pri sakristií. Dočasne tam boli umiestnené tri zvony. Dôkladná rekonštrukcia kostola bola ukončená dňa 16. augusta 1936. V ňom boli umiestnené osemnásť nových lavíc, ktoré zhotovil miestny stolár Andrej Matta v hodnote 2 800 Kč. Pri tejto vel’kej rekonštrukcii boli zhotovené betónové schody k hlavnému vchodu a drevená ohrada. Veriaci z Kobýl prispeli na túto rekonštrukciu sumou 38 799 Kč, veriaci z Kl’ušova venovali 1 648 Kč. a veriaci z Janoviec sumou 383 Kč. Spolu to bola suma 41 435 Kč. od veriacich. Na rekonštrukciu prispela aj miestna politicka obec v hodnote 20 000 Kč a politický okres bardejovsky 20 000 Kč. Celkové náklady v hotovosti činili 130 000 Kč. Avšak pri stavbe sa použil aj materiál zo starého kostola napr. kamene a plech. Posviacku vykonal biskup Jozef Čársky 23. augusta 1936, ktorá bola spojená s vel’kou slávnosťou. V tejto podobe farský kostol slúžil veriacim až do roku 1997. Avšak nárast obyvateľov obce a farnosti si vyžiadali ďalšie rozšírenie kostola a následnú rekonštrukciu. Po zhromaždení dostatočných finančných prostriedkov a vypracovaní architektonického projektu sa začalo s prestavbou kostola zbúraním južnej steny. 15. apríla sa prikryla veža chrámu. Do tejto veže sa uložili listiny o histórií a súčasnosti obce. V nedeľu 20. apríla sa slúžila posledná sv. omša a na druhý deň boli lavice a ostatný nábytok prenesené do sály kultúrneho domu, ktorý slúžil ako dočasná kaplnka. Na tejto rekonštrukcii sa podieľali veriaci celej farnosti. Pomáhalo sa po finančnej stránke aj pracovnej. Veľkým podielom na obnove kostola prispel Vincent Prokopovič (autorkin otec), ktorý na požiadanie rady, ktorá bola zvolená, urobil na celom kostole nové drevené okná,ˇ vchodové dvere a do interiéru lavice. Dňa 13. septembra 1997 sa v Kobylách uskutočnila konsekrácia dokončenej novostavby kostola Obetovania Panny Márie. Slávnostnú sv. omšu celebroval Mons. Bernard Bober, pomocný biskup a generálny vikár. Na celú obnovu kostola a jeho rekonštrukciu boli vyzbierané peniaze aj z iných farností:

 - farnosť Hankovská -17 390,- Sk, - farnosť Koprivnicá -18510,-Sk, farnosť Kendice -14 240,- Sk, farnosť Gaboltov -17067,- Sk, farnosť Bartošovce -19 220,- Sk, farnosť Stropkov -15023,- Sk, farnosť Hrabovec -14 140,- Sk, farnosť Kurima-15850,- Sk , obec Mokroluh -5050,- Sk, obec Rešov - 7 450,- Sk, obec Tročany -10 340,-Sk , obec Šiba- 9190,-Sk, obec Demjata -10 330,- Sk, Veriaci z filiálok: obec Janovce 54 380,- Sk , obec Kľušov -56480,- Sk Veriaci z Kobýl prispeli po niekoľkoročných zbierok sumou: 1 360 580,- Sk.

Veriaci zbierkami ukázali veľké úsilie a obetu pri rozšírení kostola a jeho rekonštrukcii. V roku 2001 sa začalo s reštauráciou oltára Obetovania Panny Márie, ktorého spodná časť bola značne poškodená vlhkosťou a červotočom. V júli bol rozobratý a prevezený do Sečoviec, kde začal s opravou majster Jozef Takáč s manželkou. Niektoré fiály a ornamenty boli tak poškodené, že bolo potrebné vyrezať úplne nové. Oltár bol nanovo vymažovaný a vyzlátený. Pod oltár bol vyrobený aj nový stupeň s dlažbou a kamenné prvky do svätyne – stojan na paškál, stojan na vázu, kredencia – doska na obetné dary svietniky z kanafaru. Zároveň bol vymaľovaný a pozlátený Boží hrob a prenosný bohostánok, ktorý sa používa počas vežkonočného trojdnia. Opravy boli financované zo zbierok veriacich z Kobýl v hodnote 335 000 Sk. Posviacka zreštaurovaného oltára sa uskutočnila 18. novembra pri príležitosti odpustkovej slávnosti Obetovania Panny Márie. Požehnal ho vdp. ThLic. Tibor Závadský, kanonik metropolitnej kapituly z Košíc. Do oltára pod obetný kameň bola vložená pamätná listina so záznamom o vykonaní požehnania, fotografie oltára pred a po rekonštrukcii a platné mince z roku 2001. Listinu podpísal svätiteľ, kurátori a miestny farár. V súčasnosti sa väčšina obyvateľov obce hlási k rímsko – katolíckemu náboženstvu, žije tu však aj niekoľko evanjelických rodín. Príslušníci obidvoch vieroviznaní nemajú medzi sebou žiadne spory, naopak, vzájomne si pomáhajú a rešpektujú sa. Názorným príkladom dobrých vzťahov je aktívna pomoc evanjelikov pri rekonštrukcii a prestavbe katolíckeho kostola v obci.

História farskej budovy Farská budova v Kobylách sa spomína v roku 1392. Kde bola postavená je neznáme. V roku 1455 sa spomína riadna budova fary, ktorej poloha sa tiež neuvádza. Budova dnešnej fary sa nachádza v susedstve kostola na juhovýchode. Budova fary bola niekol’kokrát prestavaná. V roku 1929 bola rekonštruovaná v hodnote 70 000 Kč. V roku 1939 fara vyhorela a farský úrad bol presťahovaný do Kl’ušova, do školskej budovy. Farár ktorý pôsobil vo farnosti, pobudol v školskej budove do 15.10.1942 a potom sa presťahoval do Bardejova. V roku 1939 na kobylskú farnosť nastúpil farár Ján Macko-Družbacký. Za jeho pastorácie sa prevádzala výstavba farského úradu v Kobylách. Veriaci obce Kl’ušov sa snažili o zriadenie farského úradu v Kl’ušove alebo o pričlenenie k farnosti bardejovskej. Keďže veriacim sa uvedený zámer nevydaril, občania odmietli finančnú výpomoc na výstavbu farskej budovy v Kobylách. Odmietnutie finančného príspevku na výstavbu farskej budovy znamenalo, uvalenie cirkevného interdiktu (zákaz konať bohoslužby v kostole). Tento trval od 22. apríla 1943 -14. novembra 1943. V uvedenom období s interdiktom súviselo aj odmietnutie cirkevných pohrebov, sobášov a ostatných cirkevných obradov. Za účelom doriešenia cirkevných sporov medzi obcami Kl’ušov a Kobyly navštívil dňa 18. júna 1943 obec biskup Košickej diecézy Jozef Čársky. Nezrovnalosti v tomto spore boli doriešené až 9. januára 1944 na verejnej schôdzi, kedy sa obec zaviazala prispieť na budovu farského úradu v Kobylách čiastkou okolo 70 000 korún. Najnovšia rekonštrukcia farskej budovy bola v roku 2000 po nastúpení terajšieho farára Stanislava Takáča. Táto rekonštrukcia sa týkala kompletnej výmeny elektroinštalácie, opravy, inovácia kúrenia, výmena vchodových dverí, podláh, mal’ovania interiéru a mnohých ďalších drobných úprav. Výdaje na túto rekonštrukciu boli v hodnote 413 301 Sk. Podiel’ali sa na nej veriaci celej farnosti, a to manuálne aj finančne. Obecný úrad Kl’ušov-12 000,- Sk, Obecný úrad Kobyly- 6 000,- Sk, Filiálka Janovce 60 000,- Sk, Filiálka Kl’ušov 143 670,- Sk, Farský úrad Kobyly 175451,- Sk . V roku 2006 boli vymenené okná na budove. Bola to posledná rekonštrukcia farskej budovy.

Cintoríny

Cintoríny v Kobylách boli pôvodne tri. Starý, nový a evanjelický. V bezprostrednej blízkosti starého cintorína (v susedstve) bol zriadený nový cintorín. Založenie starého cintorína nie je známe. Najstarší hrob na ktorom sa dal prečítať rok, bol rok 1913. Ostatné kríže boli drevené, na ktorých nebolo možné nič rozoznať. Na tomto cintoríne je pochovaný bývalý farár pôsobiaci v Kobylách J. Kubík. Hroby na tomto cintoríne boli neusporiadané. Na novom cintoríne sa pochováva podl’a vopred určeného poriadku. Evanjelický cintorín je od nového cintorína vzdialený asi 100 metrov na sever. V minulosti bol tento cintorín vel’mi zanedbaný a neudržiavaný. Jeho plocha sa odhadovala okolo 250 m2. V súčasnosti je cintorín taktiež zanedbaný a udržiavaných je zopár hrobov.

Kríže v chotári Kobýl sa nachádza jedenásť krížov. 1. V priestore” Klekoč” je postavený drevený kríž z roku 1917 bez nápisu. Postaviť ho dal Adam Pomikala. 2. Pri Fedorovom sypanci je kamenný kríž s nápisom “Fundatore: Andrej Fedor a jeho manželka Mária, 1929″. 3. Pri Krupových pivniciach je drevený kríž bez nápisu. 4. V priestore chotára s názvom” Povozky” je kamenný kríž s nápisom” . Fundátor: Voľanský Jánoš Sziček 1909″. 5.Pri Vol’anskému (na južnej strane obce) je drevený kríž bez’ nápisu. 6.V priestore” Za Ol’ši” je drevený kríž s nápisom” Maček Jánoš 1904″. 7. V priestore na “Dziliku” je drevený kríž s nápisom ” Hudák Jura ­Hudák Adam 1895″. 8.V priestore “Za Olšavu drahu” je kamenný kríž s nápisom “Novák Ondráš és ne je Anna 1913”. 9.Na ceste “Hrabická” je kamenný kríž s nápisom “Jozef Vojtek z Ameriky 1905”. 10. Na starom cintoríne je kamenný kríž s nápisom “Fundátor: Juraj Halek a žena Mária 1921 “. 11. Na novom cintoríne bol drevený kríž. Postaviť ho dala miestna rímskokatolícka cirkevná obec v roku 1929.

Kľušov – dejiny

Osídlenie z mladšej doby kamennej dokazujú mohyly vo východnej časti chotára obce Kl’ušov. Nachádzajú sa na zalesnenom hrebeni Kobylskej hory, nad Lukavickým potokom na hraniciach katastrov Bardejova a Kl’ušova. V dĺžke asi jedného kilometra rozprestiera sa v niekol’kých skupinách 17 mohylových násypov a dosahujú výšku 0,5 až 1,7 metra. Mohyly sú zachované a pokrýva ich lesný porast. Na mohylník na Kobylskej hore nadväzujú mohyly v katastroch obcí Lukavica, Kobyly, Komárov, Vyšná Voľa, Ol’šavce, Hankovce, Nemcovce, Kochanovce, Buclovany ako aj v ďalších obciach ležiacich za Topl’ou.

Obec Kl’ušov bola založená na zákupnom práve na území panstva Kobyly. Spomína sa v roku 1330 s farou a mlynom. Ďalej obec patrila Perényovcom, v 16. storočí Zápol’skému, Bornemiszovcom a v 17. storočí Klobušickým. Druhá písomná zmienka o obci Kl’ušov pochádza z roku 1351. Obec v tomto roku, pod názvom “SEWENBALD”, sa spolu s obcami Kobyly, Bardejovská Nová Ves, Hertník, Mokroluh a Dlhá Lúka spomína s vytyčovaním hraníc mesta Bardejov z príkazu krá rovnej Alžbety. Ďalšia písomná zmienka o obci Kl’ušov pochádza z roku 1355, ktorá zaznamenáva a registruje spor medzi mestom Bardejov a pánmi z Perí na o majetok chotára obce Kžušov a majetok chotára obce Richvald. Od roku 1408 do roku 1446, majiterom sa stáva rod Perenyiovcov. Vyplýva to z mandátu kráža Žigmunda Spišskej Kapitule, v ktorom král’ nariaďuje, aby kapitula uviedla synov Jána Perényiho do držby majetku zvaného CIUSO. V roku 1446 prechádza obec do majetku mesta Bardejov. V roku 1451 prechádza obec do vlastníctva Jánovi Zápol’skému ktorému patrili obce Bartošovce, Rešov, Šiba, Hertník, Osikov, Jakuboviany, Orkucany a na počiatku 16. storočia aj obec Kobyly. Aj keď obec Kl’ušov patrila do majetnosti mesta Bardejov a určitým grófskym rodinám menšie alebo väčšie pol’nohospodárske celky vlastnili rodiny patricijov. Základným dokladom tejto skutočnosti je protokol Spišskej Kapituly Protokol/um Venerabili Capituli Cathedralae Ecclesii sancti Marfini de Scepus In Mense Januario Anno Domini 1805, archivovaný v štátnom archíve v Bratislave. V roku 1803 sa spomína aj praedio Zábava, ktorá dodnes patrí do správy Kl’ušova. V osade začiatkom 19. storočia stál menší hostinec,. v ktorom sa dalo zabaviť. Od toho osada dostala pomenovanie Zábava. Vlastnila ho židovská rodina Guttmanovcov, ktorí sa pred druhou svetovou vojnou odsťahovali.

Podoby názvu obce Kl’ušov-Senvald, Sewenbald, Cluso, Sewnwald, Klussow, Kluzsó z toho možno usúdiť, že zaznamenané údaje o obci v príslušných obdobiach nesú stopy ich autorov, ich národnej príslušnosti, prípadne i obdobie, v ktorom príslušné nárečie alebo úradný jazyk prevládal. Nemecký názov obce Schonwald (Pekný les) mohol byť odvodený od pekného lesného porastu alebo od mena nemeckého osídl’ovatel’a osady. Slovenský názov obce Kl’ušov pochádza ‘zo staroslovanského slova kluže, z nemeckého klús(e) a z latinského clusa. Tie slová znamenajú priesmyk, prechod v horskom teréne. Pomenovanie obce plne vystihlo jej zemepisné položenie. Od roku 1918 sa ustálil slovenský názov obce Kl’ušov. Názvy obce z rokov 1715, 1720 a 1828 dokumentujú fotokópie dokladov vyhotovených štátnym archívom v Budapešti zo dňa 3.1.1980 na žiadosť Vojtecha Kovatsa. V období reformácie najnovšie poznatky dokazujú, že aj Kl’ušov, Hervartov a Rešov, boli evanjelickými obcami ako obce Hertník, Bartošovce, Osikov i Kobyly.

Na príslušnosť obyvatel’ov obce k cirkvi evanjelickej nepriamo nasvedčuje aj hospodárska príslušnosť obce k majetnosti mesta Bardejov, ktoré už v prvej polovici 16. storočia bolo takmer celé evanjelické.

Ďalším momentom za existenciu protestantizmu v obci je fakt, že v Hertník patril do majetku rodiny Forgáčovcov, a tí boli horliví rozširovatelia cirkvi evanjelickej.

Za panstva Klobušických nastal hospodársky a náboženský rozvoj obce rímskokatolíckeho vierovyznania. Svedčí o tom kostol, ktorý dal postaviť Štefan Klobušický.

História kostola v Kľušove

Prvá zmienka o farnosti v Kl’ušove je z roku 1330. Dokumentuje, že v 14. storočí existoval v Kl’ušove farský úrad s farárom menom Bortardus. Tento pod prísahou uznal 10. časť úradu – 8 grošov, ktorú bez vyzvania zaplatil.

Na základe toho môžeme usudzovať, že zriadenie fary bolo podmienené existenciou kostola a tento musel existoval už koncom 13. storočia. Išlo zrejme o drevený kostolík, ktorý bol postavený na lúke, ktorá dodnes má názov “kostolná”. Pri výstavbe kultúrno-správnej budovy roku 1962 a rodinného domu, boli nájdené pozostatky ľudských kostí a zostatky truhiel.

Na základe týchto skutočností možno usúdiť, že priestor na pochovávanie mŕtvych bol okolo kostola. O existencií kostola existujú tradované správy, ale len v tom, že bol drevený a vchod do kostola bol z juhovýchodnej strany.

Kl’ušov a jeho kostol spomenul aj Alois Jirásek vo svojom románe Bratstvo. V jeho tretej časti opisuje nel’útostné boje českých bratríkov s Bardejovčanmi kde napísal aj takú vetu: “Uložili jej (Chujavu) ve vsi Klušov na prostoru u kostela, kdež nekolik ranených už leželo a kdež také stála rada bratrických vozu. Toto tiež potvrdzuje existenciu dávno zaniknutého kostolíka. Drevený kostolík zanikol alebo bol zničený (oheň, povodeň ?).

Ďalší kostol v Kľušove bol postavený roku 1752 zásluhou rodiny Klobušických, ktorý Kl’ušov odkúpili od mesta Bardejov.

Kostol bol murovaný v slohu neskorogotickom. Bol zasvätený sv. Martinovi. Pôdorys kostola bol podlhovastého tvaru s oblým uzáverom presbytéria. Samotná loď kostola mala rovný strop a hladkú fasádu. Na murovanom chóre bol uvedený letopočet jeho výstavby. Na západnej strane bola štvorcová sakristia. Vchod do kostola tvorila malá štvorcová predsieň. Nad trojhranným štítom priečelia bola malá vežička zakončená krížom. Súčasťou kostola bola zvonica so štvorcovým pôdorysom. Bola postavená zo štyroch kamenných pilierov v tvare nepravidelného ihlanu, ktoré boli vyplnené doskami. Pod ihlanovou strechou boli na trámoch umiestnené tri zvony. Zvony boli odobraté v prvej svetovej vojne a nové boli zakúpené až roku 1922. Jeden bol o váhe 105 kg v cene 5 040,- Kčs a druhý vo váhe 548 kg v cene 16 704,- Kčs. Tento bol zakúpený z milodarov amerických občanov. Pôvodné vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo. Pravdepodobne bolo zničené požiarom v roku 1886 na sviatok sv. Gregora. Oltár kostola po požiari tvoril obraz patróna kostola sv. Martina. Tento roku 1952 bol nahradený súsoším. Po obidvoch stranách obrazu boli sochy dvoch svätcov a vedl’a nich sochy kl’ačiacich anjelov. Pozadie obrazu tvorila drevená tabul’a, ktorá pod stropom bola zakončená troma polkruhmi, ktoré boli zdobené ornamentami. Pred presbytériom po obidvoch stranách boli vedľajšie oltáre. Kostol bol v roku 1874 reštaurovaný a v roku 1886 po, požiari .nanovo dostavaný. Ďalšia renovácia kostola sa uskutočnila v roku 1952. Vymal’oval sa celý vnútrajšok, rozšíril sa chór a vymenila sa obrazová výzdoba za plastiku ­obraz patróna a obrazová krížová cesta.Tento kostol slúžil občanom do roku 1972. V roku 1969 bolo jubileum 1100. výročia príchodu slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na Vel’kú Moravu. Občania Kl’ušova sa rozhodli postaviť nový kostol a zasvätiť ho sv. Cyrilovi a Metodovi a to aj z dôvodu nevyhovujúceho starého kostola. Slávnostná posviacka základného kameňa bola 12.7.1970 za prítomnosti vtedajšieho duchovného správcu kobylskej farnosti ThDr. Jozefa Machalu. Výstavba kostola sa prevádza la svojpomocne z finančných príspevkov a milodarov občanov, z darov celej kobylskej farnosti, z darov okolitých farností a z darov rodákov aj zo zámoria. Projektantom kostola bol Viliam Antony z Bardejova. Tento projektant bol evanjelického vierovyznania. V tomto období bol miestny správca kobylskej fary dekan Jozef Juhas. Na prácach sa podiel’al nielen organizačne ale aj manuálne. Pôdorys kostola má podobu kríža. Kostol je dlhý 24 m a 12 m široký. V ramenách kríža má šírku 18 m. Kostolná veža je vystavaná do priečelia a smerom nahor sa zužuje. Je pokrytá malou sedlovou strechou, ktorú prevyšuje kríž. Vzhl’ad tejto veže nie je najlepším riešením po estetickej stránke, ale v najbliššej dobe sa má opravovať. Pôvodný návrh stavby veže spočíval v trojuholníkovom pôdoryse s dvojstranným vchodom do kostola avšak bol zamietnutý. Terajšia kostolná veža je vstavaná do priečelia, z troch strán smerom nahor sa zužuje. Je pokrytá nízkou sedlovou strieškou, ktorú prevyšuje jednoramenný kríž, ktorý dáva obci charakteristickú dominantu. Vo veži je 5 zvonov. Pamiatkovo chránený zvon, uliaty roku 1872 v Bardejove, podarilo sa zachrániť pred likvidáciou počas prvej svetovej vojny. Po prasknutí bol roku 1981 znovu preliatyako verná kópia. Dva zvony sú z roku 1922 a dva z roku 1976. Jeden zvon sa odpredal v roku 1976 a vymenil za nový z dôvodu zladenia zvuku zvonov. Návrh na vitráž s postavami sv. Cyrila a Metoda vypracoval stavitel’ Viliam Antony. Hodnota diela ku dňu posviacky kostola činila cez 1 200 000,- Kčs.101 Posviacka sa konala dňa 12. júla 1972 za účasti kapitulného vikára ThDr. Štefana Onderku, bardejovského kanonika Štefana Benkä, bývalých správcov kobylskej farnosti Jozefa Juhása a Jána Macku-Družbackého. Posviacka kostola bola spojená s birmovkou , na ktorej som aj ja prijala sviatosť birmovania. Postupne bolo doplňované vnútorné zariadenie kostola, inventár kostola a úprava kostolného pozemku. V roku 1973 boli zakúpené lavice, 1974 bol zbúraný starý kostol a upravené priestranstvo pred kostolom, 1975 boli zakúpené dva zvony, 1976 bol zakúpený tretí najväčší zvon, 1977 boli vybetónované schody, dokončená prístavba na čistiace prostriedky, 1978 boli zakúpené plastiky na obetný stôl, 1979 bola urobená ohrada a bol zakúpený organ v hodnote, 330 000 Kčs 102 z firmy ORGANA z Kutnej Hory. Starý organ bol odpredaný do Turian, 1980 bola zakúpená plastika Sedembolestnej Panny Márie, (posviacka 10. 2. 1980). V tomto roku sa previedlo obloženie schodov spišským travertínom, bol postavený nový kríž pred kostolom. Starý kríž bol premiestnený na cintorín, 1981 bola obložená severozápadná časť chodníka. V roku 2001 sa začala ďalšia vel’ká rekonštrukcia kostola. Projektantami boli arch. Marián Sitarčík a Marek Šarišský. Rozpočet predstavoval sumu 980 000 korún. Bola urobená prípojka na plynofikáciu kúrenia, bola prevedená rekonštrukcia elektrického rozvodu a modernizácia osvetlenia. V ľavej časti svätyne bol postavený nový chór a bohostánok bol presunutý na pravú stranu svätyne. Upravila sa podlaha a vybudovala sa čelná stena okolo okennej vitráži so sv. Cyrilom a Metodom. Pod pôvodným chórom bola postavená spovednica. Urobili sa nové vnútorné omietky s mäkkou farebnou úpravou. V interiéri bol na centrálnom mieste inštalovaný kamenný oltár s ambonou, ktorý nahradil drevený obetný stôl. Slávnostná konsekrácia obnoveného kostola sa konala 6. júla 2002.

Cintoríny v Kľušove.  Najstarší cintorín sa rozprestieral okolo starého dreveného kostola. Potvrdzujú to aj vykopávky ľudských kostí, ktoré sa našli na mieste pri stavbe budovy obecného úradu v roku 1962. V blízkosti tohto cintorína vznikol Koval’ov cintorín, ktorý je funkčný dodnes. V roku 2005 bol postavený na tomto cintoríne dom nádeje, ktorý v obci bol vel’mi potrebný. Na protil’ahlej strane sa nachádza malý Tkačov cintorín. Bol to súkromný cintorín na ktorom sa pochovávalo málo. Dnes sa na cintoríne nepochováva. Vpravo vyššie leží priestranný Guttov cintorín. V dôsledku vysokej spodnej vody v dolnej časti tohto cintorína, sa prestalo na ňom pochovávať. Ani na tomto cintoríne sa dnes nepochováva. Pri kostole sv. Martina vznikol nový cintorín. Avšak priestorovo bol malý, preto sa ňom pochovávali významnejšie osobnosti (napr. učitelia). K cirkevnému životu obce patria aj kríže, ktoré svedčia o viere našich predkov. Kríž na pravej strane cesty z Kobýl do Kl’ušova je kamenný s kovovým korpusom. Je na ňom nápis: “Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.” Kríž dal obnoviť v roku 1983 J. Mika. Kríž na pravej strane pri vstupe do Kl’ušova od Kobýl je mramorový s kamenným korpusom. Jeho fundátorom boli Andrej Hudaček a sestra Mária Čechová z Ameriky. Kríž na I’avej strane cesty od Bardejova do Kl’ušova je železný na kamennom podstavci. Má kovový korpus s nápisom: “Tak Boh miloval svet”. Je z roku 1898. Kríž v priestoroch chotára “Na Kamencoch” zo Šiby do Kľušova Je betónový. Posvätený bol v roku 1952. Kríž nad kostolom je kamenný s kovovým korpusom a má nápis: “O, Ježišu, odpusť nám naše hriechy.” Fundátorom kríža bolo Potravné družstvo v Kľušove. Kríž pred vchodom do kostola je kamenný s kovovým korpusom s nápisom: “Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.” Bol postavený z milodarov veriacich Kľušova v roku 1980.

V roku 1980 na Koval’ov cintorín bol preložený kríž, ktorý pôvodne stál pred kostolom sv. Martina. Je to kamenný kríž s kovovým korpusom, pochádza z roku 1909 a je na ňom nápis: ” Otče, odpusť jim, bo neznaju, co čiňu. ” Na Tkačovom cintoríne, v tieni dvoch líp sa vzpína vysoký drevený kríž s kovovým korpusom. Je vsadený do betónového podstavca.

Na Gutovom cintoríne je v tieni vel’kých líp drevený kríž s kovovým korpusom a ochrannou plechovou strechou .

Janovce – dejiny

Slovanské osídlenie začalo vzrastať v Šariši až v 9. storočí. Kraj ležiaci južne od Bardejova, patril do okrajového územia Vežkomoravskej ríše. Po rozpade Vel’kej Moravy v pokresťančovaní pokračovali benediktíni, ktorí založili samostatné opátstva aj v Šariši. Tieto opátstva budovali kláštory, kde s pravdepodobnosťou jeden bol aj v Janovciach. Keď neskôr, nie však z iniciatívy mníchov, ale činnosťou král’ovských poddaných vznikla osada, dostala názov Biela Cela. Obec Janovce patrí medzi najstaršie obce v bardejovskom okrese. Počiatky obce sa viažu na prvú zmienku o pobyte cistercitov alebo benediktínov, ktorí mali murovanú pustovňu na území obce. V sídlisku možno bol kostol pred rokom 1261, ale rovnako mohol vzniknúť až z iniciatívy zemana Jána.

Kostol v Janovciach. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1277, ktorý bol zasvätený Všetkým svätým, čo mohlo byt’ pozostatkom po predpokladaných mníchoch. V 30. rokoch 14. storočia tu pôsobil farár František. V roku 1600 sa spomína kostol, fara a škola. Prvá písomná zmienka o kostole, ktorý sa teraz nachádza v Janovciach je z roku 1764 a bol zasvätený pamiatke “Všetkých svätých”. Reštaurovaný bol v rokoch 1854, 1888 a 1911. Neskoršie opravy boli bez stavebných zásahov. Kostol je postavený v slohu barokovo’ – klasicistickom. Jednoduchá stavba s oblým uzáverom presbytéria. Loď má rovný strop, fasáda je členená oknami, na jednom z okien je letopočet 1854, Malá predsieň bola pristavaná r.1888 a má v štíte letopočet. Väčšie konštrukčné zásahy boli na kostole prevedené v roku 1970, kedy bola zbúraná a vybudovaná veža kostola v terajšom tvare. Tieto práce sa uskutočnili pod vedením miestneho farára Dr. Jozefa Machalu, ktorý bol správca fary v Kobylách.

Ďalšia úprava kostola bola prevedená v roku 1989 a po necelom roku prác bola prevedená vysviacka kostola 20. mája 1990 pod vedením duchovného správcu dekana Andreja Murenka. Terajší chrám je zasvätený “Srdcu Ježišovmu”.

Ďalšou pamiatkou, ktorá patrí ku kostolu je zvonica. Bola postavená v roku 1700 . Stála v strede obce. Mala štvorcový tvar a vysoká bola 14,4 m. V roku 1972 bola premiestnená ako kultúrna pamiatka do skanzenu I’udovej architektúry v Bardejovských Kúpel’och ako ďalšia vzácna stavba z dreva. Okrem prízemia, ktorého prečnievajúca strecha je pokrytá latkami, má celá konštrukcia šindl’ovú krytinu. Veža sa v dvoch intervaldch zužuje smerom nahor a nad zvukovým otvorom je krytá plochou ihlancovou strechou.

Kaplnka, ktorá sa nachádza na starom cintoríne, bola pravdepodobne postavená pred rokom 1900. V krypte kaplnky, sa nachádzajú dve pozinkované truhly s nečitatel’nými maďarskými nápismi. Z ústneho podania sa traduje, že pravdepodobne ide o novinárov maďarskej národnosti.

Krypta kaplnky bola počas druhej svetovej vojny využívaná aj na ukrývanie šatstva občanov obce pred vojskom.

Kaplnku v roku 1984 úplne zrekonštruoval František Manik. Dal premal’ovať obraz, na ktorom je výjav Sedembo!estnej Matky Božej .

prevzaté z diplomovej práce Mgr.Evy Harčarikovej