V tomto roku, tak ako aj po iné roky, naša farnosť putovala do Gaboltova. V piatok na sviatok Panny Márie Škapuliarskej spolu s našim otcom duchovným Patrikom Šarišským putovalo do Gaboltova asi 80 pútnikov na dvoch autobusoch. 

V sobotu ráno 30 pútnikov z Kobýl a Kľušova  sa vybralo na pešiu púť. Tešili sme sa,  že spolu putovali deti, mládež, stredná generácia, ale aj seniori. Najstaršia pútnička mala 80 a najmladšia 8 rokov. Cestou sme sa modlili  na rôzne úmysly. Nezabudli sme ani na tých, ktorí mali túžbu putovať, ale z rôznych dôvodov im to toho roku nevyšlo.  Počasie nám však vyšlo výborne. Do Gaboltova sme doputovali unavení, spotení, ale šťastní.  Pocit, keď sme unavení kľačali  pred obrazom Panny Márie Škapuliarskej a hľadeli do jej láskavých očí sa nedá ničím nahradiť. Cítili sme sa ako doma pri mame, ktorá vidí, počuje, ale aj  cíti túžby srdca každého svojho dieťaťa.

Program  Gaboltovskej púte bol oproti minulým rokom z dôvodu pandémie trochu oklieštený, ale bol zaujímavý a pestrý na duchovné povzbudenie a zamyslenie.  Zaznelo veľa krásnych a povzbudivých myšlienok do nášho každodenného života. „Tohoročná púť bola premodlená“, ako na záver povedal páter Tomáš, správca farnosti Gaboltov. Pokračoval: „Boli sme uchránení od páľavého slnka, ale aj hrozných búrok, ktoré v posledných dňoch vyčíňali  nielen na Slovensku.“

V závere by som rada poďakovala všetkým zúčastneným, že sa odhodlali a putovali.  Vytvorili sme veľmi pekné duchovné spoločenstvo. Veľká vďaka patrí aj dobrým ľuďom, ktorí nám pri našom putovaní poskytli „pohár vody“, ktorí v týchto horúčavách mal cenu zlata.

Kiežby všetko, čo sme na tohoročnej púti počuli, zažili a premodlili, prinieslo hojnú úrodu dobrých skutkov, aby sa naše srdcia naplnili láskou voči sebe navzájom, v našich rodinách a v celej našej farnosti.

Text: Viera Marčinová

Rímskokatolícka farnosť Obetovania Panny Márie
Sv. omše naživo
Pripomienky