Celý týždeň pred púťou sme mali v Kobylách krásne letné počasie, aj preto sme sa už mnohí tešili na sobotňajšiu púť, ktorá sa konala po troch rokoch dňa 14. mája 2022. Po čase pandémie a všetkých obmedzeniach bolo radosťou vidieť ako sa deti tešia pri príchode autobusu a nastupovania doň, ktorý nás zaviezol do dedinky Ličartovce pri Prešove, odkiaľ sa začala púť celej Košickej arcidiecézy. Spolu nás bolo 33 detí a 12 dospelých.
Témou púte bol názov „ Rozžiarme hviezdy pokoja“. V tomto duchu sme putovali myšlienkami spojení s mnohými našimi bratmi a sestrami, ťažko skúšanými. Kráčali sme s prosbou k Bohu a Panne Márii za mier na susednej Ukrajine. Niesli sme symbolické „kilo“ cukru ako obetu, aby Boh všetky tie situácie plné horkosti, vo svojej milosti osladil a spríjemnil svojou prítomnosťou.
Celá cesta do Obišoviec bola po lúkach a poľných cestičkách pripravená s bohatým programom animátorov pre deti. Na stanovištiach deti dostávali nálepky hviezdičiek, ktoré si lepili na kartičku, na ktorej mali znázornenú cestu do cieľa.
Deň bol horúci, preto sme nesmeli zabúdať na pitný režim, padol nám vhod aj pribalený opaľovací krém a ruženec, ktorý sme dostali ako malí i veľkí účastníci, s ktorým sme sa aj spolu modlili. Aj keď nepršalo, dáždnik sa na pútnickom mieste zišiel. Ako aj jedna veľká deka, ktorá sa stala spoločnou aj pre tých, ktorí na to zabudli.
Keď sme tí najmenší nevládali, povzbudzovali sme sa navzájom kráčať vytrvalo ďalej a obetovať to za deti, ktoré trpia.
Počas púte nám niektorým bolo aj do spevu, batohy vďaka starostlivým rodičom mali deti plné, takže nič nechýbalo.
Pri príchode do nášho cieľa každý z nás odovzdal cukor, ktorý sme si sami na pleciach vyniesli. Potom sme šli nájsť si nejaké miestečko, kde sme si veci zložili a s radosťou sme sa nechali ponúknuť výborným guľášom od organizátorov pre nás do misky, ktorú sme si sami z domu priniesli.
Sv. omša o 14 hod. bola vyvrcholením a aj záverom púte, ktorú celebroval pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, ktorý ocenil atmosféru stretnutia. Spolu nás bolo viac ako 1500.
Na záver by som sa chcela poďakovať nášmu duchovnému otcovi Patrikovi, ktorý nás celou púťou sprevádzal a aj vďaka nemu sme mohli zažiť hĺbku nášho farského spoločenstva v zastúpení našich ratolestí.
Tímea Pločicová, Kobyly